jean píše: ↑ned bře 19, 2023 6:25 am
Imaginaro, ňeňi som je odveky vekov sucast spisovnej nitranciny Len uz aj zvysok Slovenska zacina chapat, ze je to najsamlepsi jazyk na vypravani
No dobre, hej, Nitrančiny, nuž nemalo by sa ale napríklad v Správach a iných ofiko programov hovoroť iba spisovnou slovenčinou? Prečo sa do spisovného vnáša nespisovné? Ved Správy predsa niesu rozprávky. Následok je iba úpadok každého jazyka.
Moja je rodena Košičanka, žila tam dvadsať rokov a nikdy v živote slovne spojenie "ja som tu neni" nepočula.
Když jsme ve vlákně o vtipech, dnes je Josefa a hlavním hrdinou všech dětských rolí není nikdo jiný, než Pepíček, velký sprosťák
Učitelka v hodině položí otázku.
Děti, napadne vás nějaké zvířátko, do jehož jména se přidá jedno písmenko vznikne tak část lidského těla?
Po chvíli mlčení se přihlásí Anička
Laň! A přidáme "D" a máme dlaň
A Pepíček utrousí mezi zuby.
No já jsem si hned říkal, že to nebude Kuna...
Země voní, jede po ní pětadvacet bujných koní. Na Zetoru traktorista, oko bystré, ruka jistá.
DanculSK píše: ↑sob bře 18, 2023 8:45 am
Krása slovenčiny:
Prvú flašu sme vypili do jednej, a do tretej pol druhej.
Tomuto iný národ nemôže rozumieť! Ibaže by bol pil
s nami.
Mne sa páči keď v inzeráte niekto napíše "Viem poslať poštou". Teda ešte neni celkom debil, veď len debil to nevie.
Nikdy nehovor: To nejde. Vždy sa nájde blbec ktorý nevie že to nejde a urobí to.
Jožo sa po dlhých rokoch so svojou priateľkou rozhodol, že si ju vezme. Krátko po medových týždňoch bol vo svojej dielni a len tak pre zábavu si niečo zváral. Jeho nová manželka na neho chvíľku pozerala a potom povedala: “Vieš Jožo, myslím, že by si sa mal zamyslieť nad tým, či nie je už čas na to prestať tráviť svoje voľné chvíle tu v dielni a popredávať tie svoje zváračky, rovnako tak svoju zbierku zbraní a tú starú motorku. ”
Jožo mal na tvári zhrozený vyraz. “Čo je, Jožo? Stalo sa niečo?” Pýta sa manželka. Jožo: “Ale nič, len, že si chvíľku znela, ako moja bývalá manželka.” “Čože? Nikdy si mi nepovedal, že si bol predtým ženatý.” Jožo: “Veď práve nebol.”
DANE
V hospodě v Newcastlu sedí německý tirák a rýpe, jak jsou britští řidiči pomalí.
„Já naložím náklad v Hamburku, projedu Holandsko, Belgii, vyložím náklad v Newcastlu a do dvou dnů jsem zpátky v Hamburku.“ Děda sedící u sousedního stolu povídá:
„To já jsem za svejch mladejch let ráno naložil náklad v Newcastlu, dopoledne jsem ho vyložil v Hamburku a ještě jsem to stihl zpátky do Newcastlu na oběd.“
„Vážně?“, zarazí se Němec, „a co jste to řídil?“
Děda suše ucedí: „Lancaster...“
Dva kamarády seberou za protiválečné řeči a odsoudí k smrti zastřelením. Těsně před vykonáním rozsudku ho ale změní na oběšení. Jak tam stojí pod tou šibenicí tak se jeden nakloní k druhému a říká "vidíš to, já ti říkal že jim dochází munice!"
Ceterum autem censeo EU esse delendam.
„Demokracie je, když dva vlci a jedno jehně hlasují, co bude k večeři. Svoboda je, když dobře ozbrojené jehně odmítá hlasovat.“ — Benjamin Franklin
Dva spriatelené manželské páry hrali jedného večera žolíka.
Petrovi spadla na zem karta. Keď sa pre ňu zohol, všimol si, že Dana, Honzova manželka, má široko roztiahnuté nohy a nemá nohavičky!
Peter nedal samozrejme na sebe nič poznať.
Neskôr, keď išiel do kuchyne pre pitie, prišla za ním Dana s otázkou: “Videl si pod stolom niečo, čo sa ti páčilo?”
Peter, prekvapený jej otvorenosti, prikývol a ona pokračovala: “Môžeš to mať! Bude ťa to ale stáť 50 eur.”
Peter zhodnotil svoje finančné možnosti, potlačil morálne predsudky a na dohodu prikývol.
Dana mu pripomenula, že jej muž pracuje v piatok vždy dlhšie, a že sa teda Peter má u nej o druhej popoludní ukázať.
Samozrejme, že Peter bol presný, dal jej 50 eur a potom spolu celú hodinu kvalitne súložili.
Asi v pol štvrtej Peter odišiel. Honza sa vrátil, tak ako každý piatok, o šiestej večer. Hneď po príchode sa pýta svojej ženy: “Bol tu dnes popoludní Peter?”
Dana, aj keď šokovaná, pokojne odpovedá: “Áno, zastavil sa na pár minút.” “A dal ti 50 eur?”
Dane sa podlomili kolená. Myslela, že je koniec… Nasadila kamenný výraz a hovorí: “Áno, dal mi 50 eur.”
Manžel sa spokojne usmial: “Vieš, Peter prišiel dnes ráno do kancelárie a požičal si odo mňa 50 eur.
Sľúbil, že sa dnes popoludní u nás zastaví a vráti ich. Vidím, že nekecal a sľub splnil. Keď bude potrebovať, požičiam mu zasa. ”
Dana omdlela…